Keď sa vášeň stane povolaním – rozhovor s absolventkou Michaelou Petríkovou

Cestovný ruch je pre ňu nielen profesiou, ale aj celoživotnou vášňou. Už počas stredoškolských štúdií získavala skúsenosti v zahraničí, ktoré ju utvrdili v tom, že svoju budúcnosť chce spojiť s hotelierstvom a turizmom. Dnes pôsobí Mgr. Michaela Petríková ako riaditeľka kancelárie štátnej tajomníčky pre cestovný ruch a šport, pričom vo svojej práci využíva poznatky nadobudnuté počas štúdia na Fakulte manažmentu (dnešnej FMEO) Prešovskej univerzity. V rozhovore prezrádza, čo ju priviedlo k štúdiu, ako spomína na vysokoškolské roky a aký odkaz má pre dnešných študentov.

Čo Vás priviedlo k štúdiu na Fakulte manažmentu PU a prečo ste si vybrali práve program Turizmus, hotelierstvo a kúpeľníctvo?

Po absolvovania Hotelovej akadémie bolo pre mňa prirodzené pokračovať v štúdiu v oblasti cestovného ruchu. Už počas strednej školy som mala možnosť absolvovať odborné praxe v zahraničí – v Taliansku aj na gréckom ostrove Rhodos. Tieto skúsenosti ma utvrdili v tom, že cestovný ruch a hotelierstvo sú oblasti, ktorým sa chcem venovať aj naďalej. Program Turizmus, hotelierstvo a kúpeľníctvo na Fakulte manažmentu PU bol preto pre mňa jednoznačnou voľbou. Hoci som určitý čas uvažovala nad štúdiom masmediálnej komunikácie, pretože ma lákala práca moderátorky, napokon zvíťazila túžba pokračovať v tom, čo som už poznala a čo ma bavilo. Navyše, Prešovská univerzita mala v tejto oblasti výborné meno, čo moje rozhodnutie len potvrdilo.

Na čo z vysokoškolských čias spomínate najradšej?

Na štúdium spomínam s veľkým úsmevom a bez váhania by som sa do tých čias vrátila. Samozrejme, začiatky neboli jednoduché. Prvý ročník bol pre mňa asi najnáročnejší a dodnes si pamätám, že som si jeden predmet preniesla do druhého ročníka. O to väčšiu radosť som mala, keď som skúšku napokon úspešne zvládla. Bolo to dokonca v deň, keď sa pred internátom konal festival PUPO. Zatiaľ čo ostatní si užívali hudbu a program, ja som utekala na skúšku. Našťastie všetko dobre dopadlo a mohla som sa pridať k ostatným. Pamätám si aj obdobie, keď sa budova Fakulty manažmentu ešte dokončovala a časť výučby prebiehala v priestoroch PU. Samozrejme, nechýbal ani stres pred skúškami z matematiky či štatistiky, ktoré dali zabrať asi každému študentovi. Veľmi rada spomínam aj na našich pedagógov. Každý z nich nám odovzdal niečo cenné – či už odborné vedomosti alebo životné skúsenosti. V pamäti mi navždy zostanú docent Juraj Tej, doktorka Jana Mitríková, docentka Anna Šenková, ako aj moji konzultanti záverečných prác doktorka Lenka Zajacová a doktor Roman Vavrek.

„Spomínam aj na pána doktora Vladimíra Čemu. V čase, keď nás učil, patril medzi mladších pedagógov.“

Spomínam aj na pána doktora Vladimíra Čemu. V čase, keď nás učil, patril medzi mladších pedagógov a študenti ho mali veľmi radi pre jeho ľudský prístup. Prednášky s ním boli vždy zaujímavé a podnetné. Pred časom sme sa náhodou stretli na Ministerstve cestovného ruchu a športu SR, kam prišiel v rámci pracovného stretnutia s kolegami. Keď ma oslovil menom, zostala som úprimne prekvapená. Keďže pochádzam z Kamienky v okrese Stará Ľubovňa a pán doktor pôsobí ako starosta v susednej obci Hniezdne, mali sme hneď spoločnú tému a dali sme sa do reči. Mala som pocit, že si ma ešte pamätal zo študentských čias, čo bolo veľmi milé stretnutie. Práve takéto momenty človeku pripomenú, aké silné väzby si počas štúdia na univerzite vytvoril.

Kedy ste si uvedomili, že štúdium Vás skutočne pripravilo na profesijný život?

Štúdium ma pripravilo predovšetkým teoreticky ale aj prakticky. Naučilo ma pracovať s informáciami, odborne komunikovať a pochopiť širšie súvislosti fungovania podnikov cestovného ruchu. Veľmi dôležitá bola pre mňa aj povinná odborná prax, ktorú som absolvovala počas štúdia. Práve vďaka nej som sa dostala do známej slovenskej hotelovej siete, kde som po skončení praxe zostala pracovať aj popri vysokej škole. Už počas štúdia som tak začala zbierať reálne pracovné skúsenosti. Začínala som na pozícii recepčnej v novootvorenom kongresovom hoteli, kde som sa postupne učila štandardom hotelovej prevádzky.

Vaša profesijná cesta viedla od marketingu a hotelierstva až na Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR. Ktoré obdobie bolo pre Vás najdôležitejšie?

Neskôr som dostala príležitosť byť pri otvorení novej reštaurácie tej istej spoločnosti. Začínala som ako shift leader a už po niekoľkých mesiacoch som pôsobila ako event manažérka. Organizovala som svadby, konferencie, výstavy, oslavy aj veľké dvojdňové festivaly pre stovky návštevníkov. Práve tam som si uvedomila, že manažment, organizácia podujatí, gastronómia a cestovný ruch sú oblasti, v ktorých sa cítim prirodzene a ktoré ma skutočne napĺňajú. Pandémia však zasiahla aj tento sektor, a tak som sa rozhodla opäť vycestovať do zahraničia.

Pracovala som v päťhviezdičkovom hoteli, kde som síce nezastávala manažérsku pozíciu, no opäť som využila svoje skúsenosti z hotelierstva, gastronómie aj znalosť cudzích jazykov. Táto etapa mi ukázala, že každá pracovná skúsenosť má svoju hodnotu a človek sa môže učiť bez ohľadu na pracovnú pozíciu.

Po návrate na Slovensko vzniklo Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR. Vnímala som to ako jedinečnú príležitosť pracovať presne v oblasti, ktorú som vyštudovala. Poslala som životopis a dostala som šancu stať sa súčasťou tímu kancelárie štátneho tajomníka pre cestovný ruch. Zaujímavosťou je, že v tom čase bol štátnym tajomníkom Mgr. Marek Harbuľák, ktorý je rovnako absolventom Fakulty manažmentu PU v tom istom programe ako ja. Myslím, že aj táto spoločná akademická skúsenosť zohrala pri pohovore svoju pozitívnu úlohu. Štátna správa bola pre mňa úplne novým prostredím.

„Každá pracovná skúsenosť, aj tá, ktorá sa na prvý pohľad nemusí zdať dôležitá, vás niečo naučí a posunie ďalej. Nikdy neviete, ktorá príležitosť vám zmení život.“

Musela som sa veľa naučiť o fungovaní verejnej správy, legislatíve a procesoch. Zároveň som si však uvedomila, že všetko, čo súvisí s destinančným manažmentom, rozvojom cestovného ruchu, podporou regiónov či tvorbou metodík, sú témy, s ktorými som sa stretávala už počas vysokoškolského štúdia. Neraz som si doma otvorila svoje vysokoškolské skriptá alebo poznámky a našla v nich odpovede, ktoré som práve potrebovala. Dnes pôsobím ako riaditeľka kancelárie štátnej tajomníčky pre cestovný ruch.

Keď sa obzriem späť, uvedomujem si, že každá etapa mojej profesijnej cesty mala svoj význam a na každú ma štúdium na Fakulte manažmentu určitým spôsobom pripravilo. Nikdy som neoľutovala výber svojej strednej ani vysokej školy. Som vďačná, že môžem pracovať v oblasti, ktorá ma baví, a želám všetkým súčasným študentom, aby aj oni našli profesiu, ktorá ich bude napĺňať. Keď človek robí svoju prácu s chuťou a odhodlaním, úspechy sa dostavia prirodzene.

V čom Vás štúdium na Prešovskej univerzite obohatilo aj po osobnej stránke?

Ako som už spomínala, Prešovská univerzita mi nedala iba titul. Dala mi vedomosti, vďaka ktorým som dokázala plynule nastúpiť do praxe ešte pred ukončením štúdia. Dala mi sebavedomie, skúsenosti, priateľov a v neposlednom rade otvorila dvere k profesii, ktorú dnes vykonávam. Neraz sa mi stalo, že som pri riešení pracovných úloh siahla po svojich vysokoškolských skriptách alebo poznámkach a našla v nich odpovede aj po rokoch.

Často počúvam od mladých ľudí vetu: „Načo mi bude vysoká škola?“ Úprimne, kedysi som si podobnú otázku kládla aj ja. Dnes však viem, že bez vysokoškolského vzdelania by som nemohla zastávať pozíciu, na ktorej dnes pôsobím. A priznávam, že ma teší aj to, že pracujem práve v oblasti cestovného ruchu, ktorú som vyštudovala. V mojom prípade sa teda štúdium a kariéra krásne prepojili.

Čo by ste odkázali dnešným študentom a prečo by ste im odporučili štúdium na Prešovskej univerzite?

Ak by som mala niečo odkázať dnešným študentom, tak určite to, aby boli zvedaví, nebáli sa skúšať nové veci a využili všetky príležitosti, ktoré im vysoká škola ponúka. Štúdium totiž nie sú len prednášky, skúšky, semináre či záverečná práca. Je to komplexný životný zážitok. Je to obdobie, keď človek spoznáva nových ľudí, učí sa samostatnosti, buduje si priateľstvá, objavuje svet cez zahraničné mobility, získava prvé pracovné skúsenosti, ale zároveň si užíva aj bezstarostné chvíle na internáte, legendárne „chodbovice“, študentské akcie či večery s priateľmi. Aj to všetko patrí k vysokoškolskému životu a vytvára spomienky, ktoré zostanú na celý život.

Môj recept na úspech nie je nič výnimočné. Robiť svoju prácu poctivo, neprestávať sa učiť, nebáť sa nových výziev a zostať pokorný. Každá pracovná skúsenosť, aj tá, ktorá sa na prvý pohľad nemusí zdať dôležitá, vás niečo naučí a posunie ďalej. Nikdy neviete, ktorá príležitosť vám zmení život.

A prečo študovať práve na Prešovskej univerzite? Pretože okrem kvalitného vzdelania ponúka aj prostredie, v ktorom môžete osobnostne vyrásť. Ja som tu našla priateľov na celý život, pedagógov, na ktorých dodnes s úsmevom spomínam, aj smer, ktorým sa dodnes uberá moja profesijná cesta.

Keby som sa mala rozhodnúť znova, vybrala by som si rovnako. Život mi ukázal, že každé moje rozhodnutie malo svoj význam. Dnes som vďačná, že som si vybrala práve Fakultu manažmentu Prešovskej univerzity, pretože bez nej by som s veľkou pravdepodobnosťou nebola tam, kde som dnes. A ak by som sa mala rozhodnúť znova, urobila by som to úplne rovnako.

Zhovárala sa: Mgr. Tünde Dzurov Vargová, PhD.
Foto: archív Michaely Petríkovej