Tajomstvo Portugalska odhalené – ERASMUS+

Podali sme si prihlášky a naozaj to vyšlo! Nuž sme si zbalili kufre a nasadli na lietadlo. Nevedeli sme, čo nás čaká, a lomcovali nami rôzne pocity - od šťastia až po strach. Aký bol náš semester v 2500 kilometrov vzdialenom Portugalsku? Na túto a aj mnohé ďalšie otázky vám dáme odpoveď...

Sme študentky druhého ročníka bakalárskeho študijného programu turizmus, hotelierstvo a kúpeľníctvo na Fakulte manažmentu, ekonomiky a obchodu Prešovskej univerzity v Prešove. Angličtina nebola nikdy našou silnou stránkou, to sme vedeli už od strednej. Hovorí sa, že jedným zo základov úspechu je nevzdávať sa, a tiež to, že ak niekto nevie plávať, treba ho jednoducho hodiť do vody. Nás tam bohužiaľ nemal kto hodiť, tak sme skočili samé. Možno viete, ako to chodí so ženami. Dvakrát tridsaťdvakilový kufor, dvakrát desaťkilový kufor a k tomu bonus dvakrát desaťkilová kabelka. Na jednu osobu to vychádzalo na päťdesiatdva kíl batožiny a nám to bolo aj tak stále málo.

Konečne sme dorazili do Lisabonu. Obidve choré a ukašľané po rozlúčkovej chate s kamarátmi. Prvá noc nevyzerala ako z rozprávky, ležali sme choré s čajom v posteli. Druhý deň sme si zbalili veci a vybrali sa do nášho mestečka Peniche. Bývali sme spolu v byte, ktorý sme si vybavili vďaka nášmu známemu. Naše prvé odporúčanie je: zháňajte si ubytovanie minimálne dva až tri mesiace pred odjazdom. To, že sme ho zohnali len dva týždne vopred, bolo len šťastnou náhodou. Peniche na nás okamžite urobilo dojem. Je to malé mestečko s približne dvadsaťtisíc obyvateľmi. Nachádza sa hodinku cesty na sever od Lisabonu. Je to jedno z najlepších miest pre surferov na svete. Vyzerá to tam ako z rozprávky. Mesto leží na polostrove s vysokými útesmi a obrími vlnami. Portugalskú kultúru sme si rýchlo osvojili. Ranné vstávanie prestalo existovať; naopak, zrodila sa poobedňajšia siesta. Minimum troch kvalitných káv bolo podmienkou života. A k tomu samozrejme neodolateľný, tradičný pastel de nada, ktorý sa zamiluje aj ten, kto sladké nemá v láske.

Akademický rok sa začal pomaly rozbiehať. Čo si nevypýtaš, to nemáš - v duchu tohto poznania sme boli donútené komunikovať. Začali sme nadväzovať nové priateľstvá s ľuďmi z celého sveta, ale aj s miestnymi. Čo sa týka školy, šlo jednoznačne o super skúsenosť. Školstvo v Portugalsku sa nedá porovnať s tým slovenským. Ďaleko napredujú, to je isté. Prvý rozdiel sme hneď spozorovali v komunikácii medzi študentmi a pedagógmi. Vzťahy boli veľmi priateľské. Vyučujúci a študent boli akoby na jednej úrovni a nikto sa nad nikoho nevyvyšoval. Samozrejme, všetci sme mali rešpekt voči autoritám, no ich prístup bol úplne iný ako ho poznáme z domu. Na hodinách sme sa učili z praxe. Materiály nám posielali vyučujúci alebo sme si po ne chodili do knižnice. Témy boli spracované pokrokovo a moderne vo forme rôznych cvičení a situácií z praxe. Pár vyučujúcich sme oslovovali ich krstným menom, čím sme nadväzovali dôvernejší vzťah. Dokonca sme s nimi mali aj chatové skupiny na WhatsAppe, kde sme mohli nepretržite komunikovať. Škola organizovala rôzne workshopy a podujatia, kde sme spoznali mnoho ďalších kamarátov. Nádherný bol aj výhľad z budovy, keďže škola sa nachádzala priamo na útese.

Najintenzívnejší kontakt sme mali so spolužiakmi z Erasmu. Organizovali sme spolu veľa spoločných výletov a akcií. Igor z Brazílie sa po večeri u nás postavil a šiel umývať riad - vraj je to u nich normálne. Simone z Talianska nám pripravil tú najlepšiu pizzu a lasagne, aké sme kedy jedli, Marina zo Španielska nám zasa urobila jej tradičnú omeletu... Organizovali sme si rôzne párty, kam každý priniesol jedlo charakteristické pre svoju krajinu. Jasné, že sme plánovali schudnúť. Realita je ale taká, že po všetkom tom dobrom jedle a úžasnej kuchyni sme sa vrátili o 7 kíl ťažšie.

Školu sme mali len tri dni v týždni, a tak sme mali more voľného času na cestovanie. Precestovali sme veľkú časť Portugalska od Porta na severe krajiny až po región Algarve s jeho krásnymi plážami. Ak sa pýtate, ako sme to všetko vedeli utiahnuť po finančnej stránke, určite odporúčame si niečo našetriť. Z grantu síce dostanete nejaké peniaze (približne 500 eur), no ak si chcete niečo kúpiť, cestovať alebo dopriať si, budete potrebovať vlastné zásoby.

Tým, že sme sa pohybovali v spoločnosti, našli sme si množstvo kamarátov a stretávali sme sa s rôznymi problémami, podstatne sa nám zlepšila angličtina. Nedá sa opísať, čo všetko vám Erasmus vie dať. Každý to musí zažiť, odniesť si z toho vlastnú skúsenosť a vyťažiť z nej čo najviac. Na Slovensku nie je veľa uchádzačov o Erasmus, preto sa netreba báť, že by vás nevzali. Keď nám naši spolužiaci z iných krajín rozprávali, aká je na ich univerzitách bitka o to, kto sa dostane na Erasmus, nemohli sme tomu uveriť. Študenti tam musia spĺňať oveľa viac kritérií, absolvovať rôzne testy a mať aj určitý priemer známok. Prečo sa mladí Slováci boja a nechávajú si ujsť tieto jedinečné príležitosti, hoci to máme oveľa jednoduchšie? Stratiť nemôžete určite nič. Naopak, môžete len získať. Práve preto sa na cesty chystáme aj ďalší semester. Držte nám palce a nebojte sa do vody skočiť tiež.

Henrieta Chlebovcová, Annamária Rimbalová - študentky FMEO PU

foto: autorky