Študenti turizmu spoznávajú Slovensko

Študenti 3. ročníka študijného programu Turizmus, hotelierstvo a kúpeľníctvo a 2. ročníka študijného programu Manažment Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove, absolvovali v dňoch 18. – 22. 9. 2017 Geografickú exkurziu vybraných destinácií Slovenska, ako voliteľný predmet z odporúčaného študijného programu. Spoznávaním Spiša a jeho UNESCO lokalít sme srdcom Slovenska prešli do Banskej Štiavnice, odkiaľ sme po prvom nocľahu smerovali západ, cez Bojnice a Trenčianske Teplice do Senice. Tam sme sa ubytovali na dve noci, pretože naša trasa pokračovala na Záhorie.

Na našu päťdňovú exkurziu sme vyrazili v pondelok skoro ráno z Prešova smerom na Spiš. Našou prvou zastávkou bola Levoča, mesto, ktoré je súčasťou pamiatkového súboru zapísaného v Zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO a zároveň mestskou pamiatkovou rezerváciou, predstavujúcou ucelený súbor významných kultúrno-historických pamiatok. Tie sú ohraničené zachovanými mestskými hradbami, tvoriacimi rozľahlé obdĺžnikové námestie. Jednou z dominánt námestia, ktorej interiér sme mali možnosť vidieť, bola rímsko-katolícka konkatedrála sv. Jakuba zo 14. storočia, ktorá svojou štíhlou vežou predstavuje jeden z najvýraznejších prvkov vytvárajúcich siluetu mesta. Mimoriadne cenným je interiér kostola s neskorogotickým dreveným oltárom sv. Jakuba s výškou 18,6 m, najvyšším svojho druhu na svete. Zhotovený bol v dielni Majstra Pavla z Levoče v rokoch 1507 až 1517. Susediacou budovou je bývalá levočská radnica s arkádami postavená po požiari v roku 1550 a vedľa nej klietka hanby zo 16. storočia, využívajúca sa na verejné pranierovanie. Spišská Sobota bola našou druhou zastávkou. Tá nás očarila svojim neporušeným stredovekým rázom, kvôli ktorému bola v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Najstaršia písomná zmienka pochádza z 13. storočia, kedy bola osídľovaná nemeckým obyvateľstvom. Svoj najväčší hospodársky rozmach zaznamenala v 18. storočí, kedy napr. v roku 1973 bolo zaznamenaných 126 remeselníckych majstrov. Historicky známou udalosťou bolo začlenenie Spišskej Soboty medzi 13 zálohovaných miest Poľsku v rokoch 1412 - 1772. Zo známych osobností, ktoré mali väzbu na Spišskú Sobotu, môžeme spomenúť aj slávneho cestovateľa a kráľa Madagaskaru Mórica Beňovského (1746 – 1786), ktorého manželka Zuzana Hönschová sa narodila a žila v Spišskej Sobote. Spišská Sobota v súčasnosti plní predovšetkým úlohu historicko-turistického centra, ktorého najvýraznejšou pamiatkou je Kostol sv. Juraja, postavený v polovici 13. storočia s gotickým oltárom z dielne majstra Pavla z Levoče. Prevažná väčšina meštianskych domov pochádza zo 16. a 17. storočia. Mnohé z nich poskytujú reštauračné a hotelové služby, v niektorých sú umiestnené kultúrne a štátne inštitúcie, napr. archív, pamiatkový úrad a pod. Korytnica, súčasť Liptovskej Osady, bola ešte donedávna známa ako liečebné kúpele. Pramene sa tu využívali už v 16. storočí a okrem miestneho obyvateľstva sa tu rekreovala a liečila aj nižšia šľachta, či Likavskí úradníci a v polovici 19. storočia sa minerálna voda okrem využívania na kúpeľné účely začala plniť do fliaš a predávať po celom západnom Slovensku, vo Viedni i Pešti a začiatkom 20. storočia sa začala exportovať do USA. Zabrzdilo sa to až začiatkom vojny a následnými povojnovými dopadmi na spoločnosť ako takú. Kvalitu korytnickej vody oficiálne ocenili v roku 1873 na svetovej výstave vo Viedni (dve zlaté a jedna strieborná medaila), ďalšie medaily v talianskom Trieste, v Budapešti a v roku 1904 bola ako jediná európska minerálne voda na svetovej výstave Saint Louis v USA. V kúpeľoch sa v priebehu niekoľkých desaťročí vystriedali viacerí majitelia. V roku 1939 sa stali vlastníctvom štátu, ktorý ich prenajal Ústrednej sociálnej poisťovni v Bratislave, v roku 1995 boli sprivatizované a v súčasnosti kúpeľné domy vlastní súkromná osoba, ktorá ich neprevádzkuje a značne chátrajú. Cestou do Hronseku sme sa na krátky čas zastavili v Banskej Bystrici, kde sme si vychutnali popoludňajšiu kávu v historickom centre. Prehliadka dreveného kostolíka v Hronseku, ktorý je zapísaný v zozname kultúrno-historických pamiatok UNESCO, bola posledným bodom pondelkového programu exkurzie. Podľa historických záznamov bolo na Slovensku viac ako 300 drevených kostolov. V súčasnosti sa zachovalo do 50 týchto sakrálnych stavieb pochádzajúcich zo 16. – 18. storočia. Evanjelických artikulárnych kostolov existuje už len päť. Po exkurzii toho v Hronseku sme našu pondelkovú trasu zavŕšili ubytovaním sa v centre Banskej Štiavnici.

Utorkový program sme začali dvojhodinovou prehliadkou štôlne Bartolomej Slovenského banského múzea v prírode, najstaršej a tematicky najrozsiahlejšej baníckej expozície na Slovensku, mapujúcej vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia. Sprevádzal nás vynikajúci sprievodca Peter Orčík, ktorého študenti v závere ocenili potleskom a v piatok, posledný deň, ktorý patrí bilancovaniu a hodnoteniu navštívených lokalít a práce profesionálnych sprievodcov, ho vyhodnotili ako najlepšieho sprievodcu počas našej päťdňovej exkurzie Slovenskom.

Bojnický zámok, ktorý stojí na travertínovej kope nad mestom a je tak výraznou dominantou, bol našou ďalšou zastávkou. Patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1113. Pôvodne bol dreveným hradom, až v priebehu 13. storočia bol vybudovaný z kameňa. Významným obdobím pre bojnické panstvo s hradom bol rok 1852, kedy ho získal jeho posledný šľachtický majiteľ gróf Ján František Pálfi. Ten sa ho rozhodol prestavať na romantický zámok a sám kreslil a riadil všetky práce. Vzorom mu boli francúzske gotické tirolské hrady i hrady z údolia rieky Loiry a raná renesančná talianska architektúra. Táto posledná neogotická prestavba sa konala pod záštitou architekta Jozefa Huberta a trvala 22 rokov (1889-1910). Gróf Pálfi sa úplného dokončenia nedožil, umrel vo Viedni 2. júna 1908 ako starý mládenec. Poslednou navštívenou lokalitou nášho druhého dňa boli Trenčianske Teplice, ktoré patria k najstarším a najnavštevovanejším kúpeľom na Slovensku, vďaka liečivým účinkom prírodnej sírnej termálnej vody. Prvá písomná zmienka o kúpeľoch je z roku 1247. V roku 1835 kúpil kúpele viedenský finančník Juraj Sina, ktorý ich prebudoval a zmodernizoval a vo veľkej miere tak prispel k ich rozvoju. Jeho syn Šimon dal postaviť hotel a rozšíril kúpeľný park, jeho dcére Ifigénia nechala v roku 1888 pristaviť k zrkadlisku najvzácnejšiu historickú pamiatku zachovanú dodnes, Hammam v orientálnom maurskom slohu. To, že Trenčianske Teplice patria medzi najobľúbenejšie patrí aj fakt, že ich v roku 2016 navštívilo 26 tisíc kúpeľných hostí a uskutočnených bolo viac ako 680 tisíc procedúr. Priaznivý bol aj podiel samoplatcov v kúpeľoch, ktorí tvorili 67% klientov (z nich 50% domácich a 17% zahraničných) a 33% tvorili klienti zdravotných poisťovní. Prehliadkou Hammamu a kúpeľných hotelov Pax a Krym a naša exkurzia v utorok ukončila a ubytovali sme sa pri Kunovskej priehrade, pri Senici, kde sme ostali dve noci, pretože v stredu ráno naša cesta smerovala na Záhorie, s prvou zastávkou v Skalici.

RNDr. Jana Mitríková, PhD. - FM PU

Foto: Bc. Miroslava Polačková, Samuel Džubák - študenti FM PU